V rámci projektu „Kultúrno-kreatívne oživenie tradicií (Heritage SK-AT), ktorý je spolufinancovaný z prostriedkov Európskeho fondu regionálneho rozvoja v rámci Programu spolupráce Interreg V-A Slovenská republika – Rakúsko, Malokarpatské osvetové stredisko v Modre vyhľadáva a následne digitalizuje predmety historického a kultúrneho významu. Každý historický predmet je vyfotený v rozmere 2D, je k nemu vyhotovený odborný popis a týmto spôsobom je uchovaný pre ďalšie generácie.
V malebnej, vinohradníckej obci Viničné uchováva úctihodnú zbierku krojov z obce Viničné pani Marta Ifčicová, rodená Balážová. Pani Marta sa narodila a prežila celý život vo Viničnom. Vo veľkej miere sa vždy angažovala v spoločenskom či v kultúrnom dianí v obci, spievala, hrala ochotnícke divadlo, tvorila kulisy, moderovala kultúrne podujatia, recitovala pri svadbách, krstoch a iných príležitostiach. Má krásny melodický hlas, ktorý lahodí uchu a vďaka nemu sme sa dozvedeli príbeh jej veľkej zbierky krojov.
Babička pani Marty, pani Mária Bučková, pochádzala zo siedmych sestier. Šesť sestier si našlo životných partnerov mimo obce Viničné a po vydaji kroje, typické pre obec Viničné, nechali v opatere babičky pani Marty. Tá ich opatrovala celý život a po jej smrti ich s láskou prijala pani Marta. Náklonosť pani Marty ku krojom bola v dedine všeobecne známa. Preto i pani Anna Melicharová, ktorá mala taktiež kolekciu krojov, po svojej smrti odkázala svoje kroje pani Marte. Zbierka ľudových odevov pani Marty sa týmto spôsobom rozšírila až do dnešnej podoby.
Ľudový odev čiže kroj je pomenovanie oblečenia obyčajného ľudu žijúceho na dedine. Kroj sa delil podľa spôsobu určenia na pracovný, teda určený na bežne nosenie a slávnostný. Zvláštnu kategóriu tvorili kroje obradové – napríklad svadobné. Na to, ako kroj vyzeral malo vplyv veľa rôznych aspektov, od veku, pohlavia, stavu (deti, slobodní, ženatí, vydaté, vdovci a vdovy) cez náboženstvo, zamestnanie alebo kraj. Každý kraj mal určité znaky, ktoré sa potom preniesli aj do výzoru kroja.
Pre obec Viničné je to typická výšivka s kvetmi nevädzí, ruží, tulipánov, štvorlístkov, vtáčikov. Táto výšivka sa používala najmä na ženské slávnostné čepce, ženské slávnostné rukávce a mužské slávnostné košele.
Viničiarsky ženský slávnostný kroj sa skladá z rukávcov, prucleku, spodnice, vrchnej sukne, zástery a čepca. Ako prvé sa obliekali rukávce, väčšinou boli vyrábané z plátna alebo z bavlnenej látky v bielej farbe. Rukávy na pleciach boli štedro vyšívané farebnou výšivkou, prevládali kvetové vzory, doplnené geometrickými vzormi. Konce rukávcov boli ukončené čipkou. Rovnaká čipka bývala použitá aj na „krezl“(čipka okolo stojačika na rukávcov). Na rukávce sa obliekal „pruclek“, v rôznych farebnostiach, vždy bohato zdobený. Dalo by sa povedať, čo pruclek, to umelecké dielo. Ku krku sa viazala veľká mašľa, biely podklad s kvetovaným farebným motívom. Keď boli oblečené rukávce a pruclek, obliekala sa spodnica – spodná sukňa, ktorá bývala zvyčajne naškrobená. Spodnica bola vo väčšine jednoduchá, iba s miernym zdobením, spravidla v bielej farbe. Na spodnicu sa obliekala vrchná sukňa, táto už bývala ušitá z bielej látky s ozdobami. Na vrchnú sukňu sa viazala čierna zástera, po bokoch a naspodu zdobená čiernou čipkou. Zástera bola obyčajne vyrobená z listeru alebo glotu. Okolo pása sa viazala široká saténová čierna stuha, vzadu na mašľu, s visiacimi koncami stuhy. Ako posledný sa zakladá čepiec, bohato ozdobený najmä zlatou výšivkou, špecifickou pre Viničné. Slobodné dievčatá čepiec nenosili.
Mužský slávnostný kroj nosiaci sa vo Viničnom, sa skladal z košele, nohavíc, prucleku a klobúka. Košeľa bývala vyrábaná z plátna alebo bavlnenej bielej látky. Pri krku a na hrudníku bola hojne zdobená výšivkou, výnimkou neboli ani iniciály mena a priezviska nosiaceho. Pri výšivke sa opakujú motívy zo ženského slávnostného kroju, ale v menšej miere. Stojačik sa taktiež vyšíval farebnými motívmi. Zo stojačika vychádzala mašľa, ktorá sa viazala pri krku. Pri mužoch bola jednoduchá, biela bez ozdôb. Na konci rukávov sa používala čipka, samozrejme oveľa menej bohatá ako pri ženách. Nohavice sa nosili tmavé, zvyčajne čierne, vyrábané z hrubá bavlna bez zdobenia. Pruclek býval taktiež vo všetkých možných farbách dúhy. Disponoval vreckom na každej strane, výrazné bývalo taktiež obšitie gombíkových dierok. Na pruclek sa používal najmä brokát a kašmír. Na hlave muži nosili klobúk, ozdobený tenkou stuhou s kvetovaným motívom.
Bežný pracovný odev býval oveľa jednoduchší, aj čo sa týka materiálov či zdobenia. Pri detských slávnostných či pracovných ľudových odevoch boli motívy výšivky síce rozmanité na farby, ale motívy boli jednoduchšie.
V zbierke pani Marty sa nachádzajú nielen kompletné slávnostné ženské a mužské kroje, ale aj niekoľko detských exemplárov. Na niektorých kúskoch je dokonca vyšitý rok (opakuje sa rok 1923,1927,1928). Zároveň disponuje aj pracovnými teda bežnými ľudovými odevmi.
Medzi najvzácnejšie kúsky patria oltárne plátna, alebo obrusy na šuplot (komoda značných rozmerov). Sú vyrobené z ľanové plátno , veľmi bohato vyšívané nádhernou výšivkou s motívom kvetov a zvierat. Výšivka je doplnená nápismi IHS, krížom alebo menom a rokom. Jedná sa vskutku o unikátne kúsky.
Zbierka krojov pani Marty nás skutočne uchvátila. Nielen svojím rozsahom, ale i tým, aké má pani Marta znalosti o každom kúsku a jej naozajstnej láske k ľudovým tradíciám a krojom. Odchádzame spokojní, že stále existujú ľudia, vďaka ktorým sa šikovná tvorivosť našich predkov uchová aj pre ďalšie generácie. Pani Marta, ďakujeme za to, že sme mohli nahliadnuť do Vašej čarokrásnej kolekcie krojov.
