22. apríla sme si pripomenuli Deň zeme. Tento sviatok oslavujeme už roku 1970 ako reakciu na neustále a rozsiahle poškodovanie životného prostredia ľudstvom. Pôvodcom tejto myšlienky bol enviromentálny aktivista Gaylord Nelson. Nielen v tento deň by sme si mali pripomenúť, že zdroje našej zeme nie sú nevyčerpateľné a je viac ako potrebné chrániť životné prostredie pre ďalšie generácie.
Pri tejto príležitosti Vám ponúkame myšlienku predstaviť si kultúru ako živý organizmus, ako strom. A prečo práve strom? Kultúra je živá, mení sa a vyvíja. Je potrebné sa o ňu starať. Človeku prináša potešenie, ale stojí ho námahu. Vyrastá z toho, čo už iní urobili/ vymysleli/ čo nám odovzdali ako dôležité. Najčastejšie vidíme je korunu, konáre, listy či kvety. Tie ale potrebujú kmeň, ktorý ich nesie a korene, ktoré celý strom živia. Korene nevidíme ich, ale vieme, že tam sú. Nie všetko, čo tvorí kultúru, vidíme.
Koruna stromu, jeho vetvy a listy sú najviditeľnejšie charakteristiky. Podobne ako v prírode sú pestré, odlišné, menia sa. Kmeň predstavujú nepísané aspekty, princípy a regulatívy, ktoré spoločenstvo rešpektuje: tradíciou overené normy, očakávania a hodnoty. Korene kultúry sú dlhodobo vytvárané presvedčenia, určujúce hodnotové orientácie spoločenstva, predstavy súvisiace s náboženstvom, zákony lojality, vnímanie povinností, rodina a príbuzenstvo, spoločenstvo, štát, spojenectvá. Tieto hodnoty sú východiskom pre procesy, kedy si členovia spoločenstva uvedomujú „my“ a „oni“, identifikujú sa a zároveň si na ich základe vytvárajú „obraz sveta“ („svetonázor“) .
